Najstaršia tatranská osada je v súčasnosti administratívnym centrom Vysokých Tatier. Sídlia tu úrady, je tu centrum Tatranskej horskej služby, hotely, požičovne,
cestovné kancelárie. Osada je významným dopravným uzlom s odbočkou trate Tatranskej elektrickej železnice a lanovkou na Hrebienok, odkiaľ je východisko túr do najnavšte-vovanejších dolín.
V osade je sústredená obchodná sieť, expozitúry niektorých bánk, zmenárne. Pochutiť si môžete na výbornej vode pri prameňoch, vďaka ktorým vlastne Starý Smokovec vznikol. Osada pod Slavkovským štítom poskytne návštevníkom všestranné možnosti rekreácie, relaxácie, kvalitnú kuchyňu, výbornú základňu pre náročnú turistiku.
Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada, situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Základ názvu obce možno odvodzovať z pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V polovici 13. storočia poskytli husté lesy okolo prameňov obyvateľom podtatranských dedín spoľahlivý úkryt pred tatárskymi hordami a približne o dve storočia neskôr ich opäť úspešne ochránili pred husitmi, ktorí zo západu prenikli do podtatranskej oblasti.
Lesy nad podtatranskou obcou Veľký Slavkov najskôr patrili turčianskemu konventu, ktorý ich získal kráľovskou donáciou. V roku 1465 sa rozľahlý chotár obce stal majetkom rodiny Zápoľských, ktorí ho v 17. storočí predali rodine Csákyovcov. Les v ktorom vyrástol Smokovec bol koncom 18.storočia vlastníctvom iliašského veľkostatkára Štefana Csákyho, ale podnet k založeniu osady dal evanjelický pastor Tomáš Tobias Mauksch. O prevádzku a rozvoj Starého Smokovca sa od roku 1814 starali rôzni nájomníci a jeho vlastníkmi sa stali po zrušení poddanstva mlynickí urbárnici.
V rokoch 1833 -1867 bol nájomcom Smokovca Ján Juraj Rainer, ktorý sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o rozvoj tejto lokality. Počas jeho pôsobenia vyrástli hrazdené objekty Flóra (1839), Švajčiarsky dom a Bellevue(1850), ktoré boli rekonštruované a na svojom pôvodnom mieste stoja dodnes. Hlavnou funkciou osady v tomto období bola vodoliečba na báze smokoveckej kyselky. Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, sa novým nájomcom osady stala Spišská úverová banka v Levoči, ktorá tu realizovala rozsiahle investície južne od centra osady. V tomto období boli postavené objekty Csákyho dom a Scepusia (dnešný Tatra complex), Kúpeľný dom (dnes Gastrocentrum). Hoci Spišská úverová banka nerada prepúšťala stavebné pozemky v Smokovci na výstavbu súkromných rezidencií, neubránila sa tlaku vplyvných osobností a tak tu vzniklo niekoľko stavieb, z ktorých najvýznamnejšia bola vila Klotilda (dnes účelové vládne zariadenie), ktorú si dala postaviť Habsburgská arcikňažná Klotilda. V roku 1904 bol dokončený prvý tatranský Grandhotel (Nagy szaalló), ktorého projektantom bol budapeštianský architekt Quido Hoepfner. Po II.svetovej vojne bol postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec).V období príprav na MS - 70 boli v Starom Smokovci postavené ďalšie moderné objekty (Satur, Dom Horskej Služby, Obchodný dom a iné), ktoré však svojou architektúrou nekorešpondujú s pôvodnými hrazdenými objektmi a ich estetická hodnota je veľmi sporná.